Židia v Nových Zámkoch

Najnovšia publikácia Tomáša Langa a Sándora Strbu je ich druhým spoločným dielom, ktoré sa zaoberá obdobím holokaustu. V rámci nej sa venujú problematike, ktorá je veľmi málo známa slovenskej i českej verejnosti. Prvé spoločné dielo dvojice s názvom História novozámockého židovstva, bolo publikované v maďarskom jazyku. Sledovalo za cieľ podať súhrnný pohľad na históriu novozámockých Židov od počiatku ich usídlenia sa v meste. Špecifikum popísaného prostredia spočíva v tom, že Nové Zámky boli založené ostrihomským arcibiskupstvom za prispenia cisárskeho dvora i českých stavov ako silná pevnosť na obranu proti tureckej expanzii do strednej Európy v 16. storočí. Židom bolo umožnené usídľovať sa až po roku 1840. Autori sa snažili poukázať na úlohu, ktorú po svojom usídlení sa židovstvo hralo vo všetkých sférach spoločenského života, na jeho prínos rozvoju a životu mesta, oživiť obraz časov usídlenia, rozmachu, spoločenskej akceptácie i následného vytesňovania a praktického zničenia a zániku tejto komunity.

Podnet k napísaniu u oboch spoluautorov vychádzal zo smutných a bolestivých osobných spomienok, skúseností a zážitkov. Ich snahou bolo rozpovedať nerozpovedateľné, nahradiť nenahraditeľné. Druhým podnetom bola bolestivá spomienka na rodičov, starých rodičov a mnohopočetné príbuzenstvo, ktoré našlo svoju smrť vo vykynožovacom tábore Auschwitz-Birkenau.

Záujem verejnosti o prvé vydanie predčil očakávania. Zároveň sa pri rôznych stretnutiach a besedách ukázalo, že verejnosť je veľmi málo informovaná o tom, čo sa dialo v rokoch 1938 až 1945 na južnom území Slovenska, ktoré sa po Mníchove dostalo pod maďarskú jurisdikciu. V dôsledku diktátu sa dovtedajšia mnohostoročná spoločná história Židov na území Slovenska rozdeľuje. Poznanie, že je potrebné prispieť k odstráneniu tejto historickej medzery v poznaní, viedlo k rozhodnutiu napísať druhú knihu, teraz v slovenskom jazyku, rozšírenú o päť závažných kapitol. Tieto sa zaoberajú popisom všeobecnej spoločensko-politickej situácie vo vtedajšom Maďarsku, ktoré okamžite po zabraní skoro tretiny Slovenska tu uplatnilo svoje už platné protižidovské zákonodarstvo.

Novými je pojednanie o protižidovskom zákonodarstve Maďarského kráľovstva 1920-1944, o aktivitách tamojších kresťanských cirkví, o hrôzovláde fašistickej hordy Ferenca Szálasiho po puči 15. októbra 1944, ale aj o politickom vzostupe a páde Andora Jarossa, ministra vnútra v dobe, keď sa uskutočnili deportácie a ktorý pochádzal z obce Čechy v novozámockom okrese, o prvom stretnutí s novou mocou po 2. novembri 1938 ako aj o úlohe, ktorú zohral Slovenský štát v tragédii maďarských Židov a o osude 65 novozámockých Rómov väznených v KZ Dachau.

Židia, ktorí v dôsledku vstupu maďarskej moci na južné územia Slovenska a Podkarpatskú Rus a ktorých bolo podľa hodnoverných údajov asi 140 tisíc, v ďalšom období zdieľali osud maďarských Židov a tých súvercov, ktorí sa dostali pod maďarskú jurisdikciu. Sled udalostí, ktoré pripravovali pôdu pre holokaust najprv v prijímaní protižidovských zákonov už od roku 1920 cez hospodárske a spoločenské znemožnenie ich uplatňovaním až po zbavenie občianstva, deportácie a odovzdanie deportačných súprav s cieľom určenia Auschwitz, bol pre Židov z územia vojnového Maďarska i vtedajšieho Slovenska rovnaký. Ich perzekúcia a utrpenie sa uskutočňovali podľa spoločného cestovného poriadku, ktorý sa líšil od cestovného poriadku slovenských Židov na ich ceste po plynové komory Sobibóru a Auschwitzu. Z území pod maďarskou jurisdikciou sa deportácie uskutočnili od polovice mája do júla 1944 ako akcia zorganizovaná a koordinovaná skupinou Adolfa Eichmanna a uskutočnená výlučne maďarským žandárstvom a políciou v podmienkach faktickej nacistickej okupácie po 19. marci 1944. K deportáciám zo Slovenska došlo už v roku 1942 z vôle a iniciatívy vlády vtedajšieho Slovenského štátu, ktorý podľa nacistického scenára svojich židovských spoluobčanov najprv obmedzením občianskych práv a arizáciou zbavil možnosti obživy, potom majetku, nakoniec občianstva a za ich usídlenie zaplatil Ríši 500 ríšskych mariek za každú osobu. Samozrejme, zo Židom ulúpeného majetku.

Kniha si želá byť skromným príspevkom k osvete slovenskej čitateľskej obce o histórii židovskej komunity vidieckeho mesta na južnom Slovensku. Snahou bolo, aby kniha niesla aj nezatajiteľné posolstvo pre súčasnú aj budúce generácie.

Kniha sa v Prahe nachádza v ponuke kníhkupectva FIŠER v Kaprovej ulici a v Kafkovom kníhkupectve na Staromestskom námestí.