Synagoga v Kežmarku zbúraná r. 1961
Rázovité mesto s bohatými tradíciami tvoriace centrum niekdajšieho nemeckého Spiša
(Zipfer Deutsch). Počtom dominantné nemecké mestské obyvateľstvo slobodného kráľovského mesta Kežmarok
dlho odopieralo Židom právo usadzovať sa v intraviláne mesta. Z tohto dôvodu je prítomnosť Židov v regióne oveľa staršia, ako vlastné dejiny židovskej náboženskej obce v Kežmarku. Židovským centrom Spiša a domovským miestom väčšiny miestnych Židov až do polovice 19. storočia bola malá obec Huncovce (Unsdorf), ktorej nesmierne zaujímavé dejiny si zasluhujú zvláštnu kapitolu. Avšak Kežmarok prijal prvých stálych obyvateľov židovského vyznania až po r. 1840, keď nariadenie Uhorského krajinského snemu váhou zákona nariadilo otvoriť slobodné kráľovské mestá židovskému obyvateľstvu. Prví židovskí obyvatelia mesta sú zaznamenaní po r. 1846. Spočiatku žili na okraji mesta aj spoločnosti, po čase sa ocitli v jej centre - lokalitou aj spoločenským postavením. V prvých rokoch osídlenia patrili kežmarskí Židia pod ŽNO v Huncovciach, vlastnú obec založili roku 1852 - mala len 19 členov. Modlitebňu (zatiaľ nie synagógu) si táto malá obec postavila za hradbami mesta neďaleko dreveného artikulárneho evanjelického kostola - najznámejšej pamiatky dnešného Kežmarku. Rabín spočiatku dochádzal z Huncoviec, od r. 1874 si kežmarskí Židia povolali vlastného rabína - Abraháma Grünburga (1839-1918) z Miškovca. Grünburgov syn aj vnuk prebrali jeho úrad a pôsobili v meste až do obdobia Slovenského štátu. Ešte za pôsobenia prvého rabína sa postavila v Kežmarku dôstojná synagóga postavená v maurskom slohu s rozmermi 22 x 15 m (r. 1882), kúpele, založil sa cintorín, vznikli aj ďalšie ustanovizne.
Židia neboli izolovanou časťou kežmarského obyvateľstva, významne sa zapájali do hospodárskeho života. V r. 1880-1941 existovalo v Kežmarku viac ako 250 rôznych židovských obchodov. Medzi Židmi boli aj právnici, lekári, lekárnici, menší živnostníci. Popri majetných Židoch existovala chudobná väčšina. V rámci židovskej obce pracovalo viacero spolkov: Chevra Kadiša (od r. 1873), Bikur Cholim - spolok na podporu chorých, Ženský dobročinný spolok, Židovský mládežnícky spolok a iné. Štatistika sčítania obyvateľstva ukazuje, že r. 1851 žilo v Kežmarku celkove 4391 obyvateľov, z toho 29 Židov. V r. 1890 bolo v meste 4896 obyvateľov, z toho 664 Židov a r. 1901 bolo 5606 obyvateľov, z toho 907 Židov.
Súčasný stav cintorína
Židovská obec zanikla v dôsledku deportácii do táborov smrti, v poslednom období jej existencie žilo v Kežmarku až 1181 židovských obyvateľov. Istý čas pripomínala zaniklú židovskú obec synagóga, do ktorej umiestnili úrady sklad. Roku 1961 bola zbúraná.
Cintorín sa nachádza na severnom okraji mesta. Pôdorys má tvar lichobežníka s rozmermi 50 x 60 m. V nedávnej minulosti bol skrátený o 10 m (hroby zo skracovanej časti boli premiestnené). Cintorín je po generálnej úprave vykonanej v r. 2003-2004 občianskym združením Astra, ako aj vďaka svedomitosti správcu p. Rudolfa Herza vo výbornom stave. Ležiace náhrobky boli pri rekonštrukcii znovu postavené a očistené, terén vyrovnaný, náletové kríky a dreviny odstránené. Postavili a stabilizovali sa všetky jestvujúce náhrobné kamene, zrekonštruovali sa múry a vstup do cintorína. V súčasnosti patrí objekt k najlepšie udržiavaným židovským cintorínom na Slovensku.
Podľa údajov dvojjazyčnej slovenskoanglickej publikácie Židia na Spiši I. Kežmarok a okolie - Jews in the Spiš Region I. Kežmarok and its Surroundings autorov Ing. Mikuláša Liptáka a Madeleine R. Isenberg je na cintoríne 555 náhrobkov a z nich je len 37 nečitateľných. Najstarší náhrobok je z roku 1874. Súčasťou knihy je priložené CD - disk s množstvom archívneho materiálu ohľadne náhrobných kameňov (napr. len kežmarský cintorín je kompletne dokumentovaný 627 fotografiami) a židovských matrík zosnulých.
Tisk
