Vznik iniciatívy (20. apríla) súvisí so katolíckou omšou, ktorú slúžil v bratislavskom kostole Blumenthal popredný predstaviteľ slovenskej katolíckej cirkvi trnavský arcibiskup Ján Sokol. Arcibiskup Sokol slúžil omšu za, citujem: nášho brata kňaza prezidenta Jozefa Tisa
. Urobil to verejne v katolíckom kostole za prítomnosti značného počtu ľudí, (aj) za prítomnosti ľudí podobne zmýšľajúcich ako on. Okrem predmetov, ktoré sa v katolíckom kostole bežne vyskytujú, bola na poprednom mieste vystavená fotografia Jozefa Tisa a iné znaky viažuce sa na obdobie Slovenského štátu. Stalo sa tak 18. apríla 2008 a o tejto skutočnosti priniesli informácie viaceré slovenské média. Treba dodať, že Ján Sokol sa glorifikácie prezidenta Jozefa Tisa a obdobia Slovenského štátu dopúšťal opakovane. Známy sa stal jeho výrok z minulého roku, kde pochvaľoval prezidenta Tisa, pretože za jeho éry si inak nemajetná rodina Jána Sokola žila na úrovni
. Podľa jedného zo zakladateľov občianskej iniciatívy Nechceme sa prizerať vysokoškolského učiteľa a evenjelíckeho teológa Dušana Jauru sa arcibiskup Sokol veľmi nebezpečne pohybuje na hranici podpory neofašizmu. Poznáme jeho vyjadrenia k osobe Jozefa Tisa spred roka, poznáme jeho sympatie k radikálnej skupine Slovenská pospolitosť. Myslím si, že tieto veci rozhodne nie sú náhodné,
povedal Jaura.
Vyjadriť solidaritu
O podobných aktivitách, ako bola zmienená omša, by sa dali popísať mnohé stránky, v tom smere sa teda nič nové nestalo. Zásadnou novotou je to, že sa medzi slovenskými kresťanmi a dokonca medzi slovenskými katolíkmi objavila kritická reakcia. Vznikla občianska iniciatíva Nechceme sa prizerať, ktorá sa 7. mája predstavila verejnosti a médiám na tlačovej konferencii. Zároveň prezentovala v písomnej forme svoje postoje k otázke vyjadrovania sympatii k predstaviteľom Slovenského štátu. V otvorenom liste, ktorý dali traja kresťanskí predstavitelia občianskeho združenia (Miroslav Kocúr, Monika Vrzgulová a Dušan Jaura) k dispozícii novinárom, sa píše, že iniciatíva chce primárne vyjadriť solidaritu s obeťami holokaustu
. Traja primárni signatári občianskej iniciatívy (okrem iného) píšu: Nechceme sa prizerať, ako sú zo strany biskupov na základe falošnej stavovskej solidarity vyjadrované sympatie totalitnej moci vedenej katolíckym kňazom. Táto moc vystavila ponižujúcemu neľudskému zaobchádzaniu ľudí, ktorých mala chrániť. V desať tisícoch prípadov tieto prípady prenasledovania skončili potupnou smrťou. Nechceme, aby sa to zopakovalo kvôli našej ľahostajnosti či relativizácii a presúvaní zodpovednosti za smrť desať tisícov nevinných.
Občianskej iniciatíve nie sú ľahostajné ani ostatné obete totalitného režimu vojnovej Slovenskej republiky v rokoch 1939-45.
Otvorený list zároveň odmieta stanovisko hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika, ktorý označil predmetnú omšu za súkromné podujatie trnavského arcibiskupa
. Signatári upozorňujú na verejný charakter omše a na skutočnosť, že v zmysle cirkevného práva musel Ján Sokol k vedeniu omše získať súhlas bratislavského arcibiskupa Dr. Stanislava Zvolenského, ktorého zároveň žiadajú o vyjadrenie stanoviska k celej kauze. Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský sa k výzve vyjadril pomerne vágne. Vo všeobecnej rovine odsúdil násilie a porušovanie ľudských práv ktoroukoľvek osobou alebo režimom
. Zároveň vyjadril solidaritu obetiam holokaustu. Arcibiskup Zvolenský tiež pripomenul, že sa zádušnej omši za Jozefa Tisa nezúčastnil. Ale žiadne vyjadrenie, ktoré by sa dalo chápať ako verejné odsúdenie konania arcibiskupa Sokola z jeho úst nezaznelo.
Otvorený list občianskej iniciatívy Nechceme sa prizerať podpísalo v období medzi 20. aprílom a 7. májom 441 signatárov, vrátane členov rímskokatolíckeho kléru - kňazov a študentov teologických seminárov. Niektorí svoj podpis nezverejnili, pretože sa cítia byť ohrození. Ukončenie podpisovej akcie a jej vyhodnotenie bude 10. septembra 2008 na výročný deň vstupu židovského kódexu
do platnosti.