V polovici decembra sa konala v Bratislave dlho očakávaná tlačová konferencia slovenského Ústavu pamäti národa (ÚPN). Oproti televíznym kamerám a početne zastúpenej novinárskej obci sedel predseda správnej rady ÚPN Ján Langoš, hovorca ústavu Mgr. Michal Dzurjanin a mladý historik zo sekcie sprístupňovania dokumentov Mgr. Ján Hlavinka. Bezprostredným dôvodom konferencie bolo otvorenie internetového prístupu do zoznamu viac ako desaťtisíc likvidovaných židovských podnikov z obdobia vojnového Slovenského štátu. Slovo podnikov je tu snáď aj nadnesené, pretože sa v podstatnej väčšine jednalo o drobné živnosti a v zozname opakovane figurujú krajčíri, stolári, obuvníci, pekári, murári, inštalatéri, povozníci, brašnári, mäsiari, hodinári a množstvo podobných remesiel. V niektorých prípadoch je okrem mena likvidovaného podnikateľa
uvedené aj meno a povolanie jeho árijského likvidátora. Tak zistíme, že obuvník spravidla likvidoval obuvníka, pekár pekára atď. Árijský podnikateľ likvidoval svoju židovskú konkurenciu a navyše za odstránenie konkurenta získal nemalé peniaze. Likvidovaných židovských podnikov
bolo podstatne viac ako arizovaných.
Horúci zemiak
Údaje o arizácii zatiaľ neboli sprístupnené, ale téma likvidácie a arizácie židovských podnikov vzbudzuje už dnes spoločenské emócie a je horúcim zemiakom
, diskutuje sa o nej v tlači, rozhlase a televízii. Aj ukazovatele elektronického prístupu zaznamenali prudký nárast návštevnosti stránky ÚPN (www.upn.gov.sk). Značná časť návštevníkov stránky sa prihlasuje zo zahraničia.
Novinári sa zaujímajú o tému arizácie (ktorá sa týkala väčších podnikov) v predstihu a občas zverejnia na základe vlastných informácii konkrétny prípad. Niekoľko dní po tlačovej konferencii ÚPN priniesol denník SME informácie o arizácii rodinného hotela rodiny Holcmanovcov v obci Hubová. Arizátorom bol v roku 1940 Ján Húska Hamaj, vtedajší predseda Hlinkovej gardy v Hubovej a otec Augustína Mariána Húsku, bývalého podpredsedu Mečiarovho HZDS. A. M. Húska pred novinárkou zo SME arizáciu potvrdil a dodal, že u jeho otca sa jednalo len o tento jediný prípad. Interpretoval ho ako snahu otca o záchranu pána Holcmana. Ešte dnes žijúci rodinný príslušníci pána Holcmana spomínajú na celý prípad zásadne inak.
Vo verejnosti nie je aktivita Ústavu prijímaná jednoznačne. Predchádzajúca veta rovnako platí pre slovenskú majoritu aj židovskú minoritu. Vyslovujú sa obavy, či nemôže dôjsť k zneužitiu zverejnených informácii na antisemitské aktivity, či nevznikne negatívna reakcia v (majoritnej) slovenskej spoločnosti. V pozadí cítiť zmes množstva emócií, strachu, malodušnosti a obáv z opakovania minulosti, ale aj previazanosti medzi komunistickou a fašistickou minulosťou. Dá sa to ilustrovať postojom poslanca slovenského parlamentu Jozefa Banáša, ktorý už dlhšie vedie mediálnu vojnu proti Ústavu pamäti národa a aj proti Jánovi Langošovi osobne. Dôvodom Banášovej nespokojnosti je zverejnenie jeho mena ako agenta ŠTB. Neprekvapuje preto, že poslanec Banáš sa snaží utlmiť aktivity ÚPN a to nielen zverejňovanie zoznamu spolupracovníkov komunistickej ŠTB (kde už figuruje jeho meno), ale aj chystané zverejnenie zoznamu arizátorov. Aj na politickej scéne je pozorovateľné široké spektrum postojov k dokumentovaniu minulosti. Je skoro isté, že prípadné zoznamy arizátorov pôjdu naprieč spoločnosťou
, teda že sa dotknú predkov ľudí, ktorí dnes pôsobia na najrozličnejších postoch, sú predstavitelia rôznych politických strán a organizácii. Kto v tejto veci zatiaľ vytrvalo mlčí (aspoň oficiálne), to je katolícka cirkev. Na Slovensku má podstatne silnejšie pozície ako v Českej republike a má aj podstatne pohnutejšiu
minulosť ohľadom pôsobenia niektorých jej predstaviteľov počas éry Slovenského štátu. Aj na spomenutej tlačovej konferencii ÚPN padla zo strany žurnalistov otázka smerom k osobe niekdajšieho spišského biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý sa podľa dostupných informácii zo značnou pravdepodobnosťou ocitne na zozname ari-zátorov. Je to ten Ján Vojtaššák, ktorého katolícky klérus chcel a aj dnes chce beatifikovať a kanonizovať ako svätca. Za pontifikátu zosnulého pápeža Jána Pavla II. bola táto snaha vo Vatikáne odmietnutá (presnejšie povedané, Vatikán túto snahu neakceptoval), ale predstavitelia slovenskej biskupskej konferencie nerezignovali. Tvrdia, že proces beatifikácie nie je ukončený ani prerušený a bude i naďalej pokračovať až do úspešného konca.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti neprekvapujú zákulisné informácie, ktoré naznačujú, že jestvujú nemalé spoločensko-politické sily snažiace sa zabrániť zverejneniu zoznamu arizátorov a obmedziť aktivity ÚPN. Je otvorenou a ťažko prognostikovateľnou otázkou, či budú tieto sily úspešné, prípadne do akej miery. Isté je, že ÚPN finančne závisí od parlamentu a kritické postoje niektorých poslancov k práci ústavu môžu jeho činnosť paralyzovať.
Hlasy a ohlasy
Dá sa očakávať, že potomkovia arizátorov budú niekdajšie aktivity svojich predkov kvalifikovať ako záchranu majetku a života ohrozených židovských spoluobčanov (aj vyššie uvedený prípad arizátora Jána Húsku Hamaja je v súlade s týmto predpokladom). A v niektorých prípadoch to môže zodpovedať aj objektívnej skutočnosti. Aj to vyvoláva otázky o etike blížiaceho sa zverejnenia. Langoš upozorňuje v tejto súvislosti, že ÚPN si plní úlohy, ktoré mu ukladá zákon, a že zverejnenie zoznamu neklasifikuje nikoho za dobrého alebo zlého arizátora, hovorí len o faktoch.
Bez zľahčovania témy je žiaduce dodať, že zverejnenie zoznamu arizátorov vyvoláva aj morálne otázky. Predovšetkým biblickú otázku viny
synov za hriechy otcov, ktorú napr. reflektujú verše z druhej (Exodus) a piatej (Deuteronomium) knihy Mojžišovej (2M, 20, 9) alebo (5M, 5, 9) z jedného pohľadu a tiež verš (5M, 24, 16 ) z druhého pohľadu. Isteže, podľa litery zákona nikoho nemožno viniť za zločiny jeho predkov, ale morálna stránka veci je rovnako zložitá ako právna. A v mnohých prípadoch sa morálne otázky prenášajú aj do právnej roviny, keďže len malá časť arizovaného majetku je dnes v rukách potomkov pôvodných majiteľov. Aj v tejto rovine vzbudzuje chystané zverejnenie zoznamu arizátorov mnohé otázky. Dnešní majitelia niekdajšieho arizovaného majetku sa pýtajú, či nedôjde k ohrozeniu ich vlastníckych práv a v židovskej spoločnosti zaznievajú otázky, či zverejnenie zoznamu bude mať aj majetkovoprávne dôsledky.
Ako už bolo povedané, príslušníci židovskej komunity na Slovensku nevnímajú hodnotenie činnosti ÚPN jednotne. Ozývajú sa aj skeptické hlasy, tvrdiace, že zverejnenie zoznamov je kontraproduktívne a škodlivé, prichádza neskoro a bude paušálne. Výkonný predseda ÚZ ŽNO Dr. F. Alexander sa vyjadril jednoznačne: Zdôraznil, že ÚZ ŽNO podporuje spoluprácu s ÚPN aj pripravované zverejnenie zoznamu arizátorov. Ústredný zväz ŽNO chce s ÚPN spolupracovať.
Pamäť národa
V ére Slovenského štátu 1939 - 45 boli Židia okradnutí o všetky mysliteľné formy osobného vlastníctva, o rodinné domy, byty, pôdu, záhrady, hospodárske zvieratá, cennosti, umelecké diela, šperky, zriadenia domácností, nábytok, šatstvo, následne deportovaní do táborov smrti a zavraždení. ÚPN chce tento proces úradne odobrenej a štátom podporovanej rabovačky (a deportácie) dokumentovať a vydávať aj svedectvá o osobných osudoch jednotlivcov a rodín. Chce dokumentovať zločiny, ktorých sa (Slovenský) štát dopustil na svojich židovských obyvateľoch, zverejniť mená predstaviteľov štátu a vysokých štátnych úradníkov a funkcionárov Hlinkovej gardy. To je len časť zámerov predsedu správnej rady ÚPN Jána Langoša. Treba mu v mene židovskej komunity a v mene všetkých slušných ľudí priať, aby sa jeho zámery zdokumentovať pamäť národa
podarili a prispeli k objektívnej reflexii obdobia, ktoré je nemalou časťou slovenskej verejnosti vnímaná skôr ako mýtus, než ako tragická realita.
Tisk
