Začiatkom novembra sa na pôde slovenského parlamentu hlasovalo o dlho pripravovanom návrhu zákona číslo 305/1999 O zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov.
Príprava zákona má svoju bohatú minulosť. Proces prípravy trval už od čias predchádzajúcej vládnej a parlamentnej garnitúry. Zo strany predstaviteľov ÚZ ŽNO boli viaceré predložené návrhy zákona opakovane kritizované, predovšetkým z hľadiska celkového prístupu predkladaného zákona. V spolupráci s právnikmi sme vypracovali množstvo doplňujúcich návrhov, naše stanovisko sme vysvetľovali viacerým predstaviteľom vlády a Národnej rady, písali sme apelačné listy, v jednom prípade sme poslali listy všetkým 150 poslancom slovenského parlamentu. Už v minulosti boli čitatelia Roš chodeš informovaní o stave príprav zákona a o rokovaniach s ministrom spravodlivosti J. Čarnogurským (Rch 6, 7, 11/99). Teraz je čas urobiť prvú bilanciu, pretože zákon má svoje pozitíva, ale obsahuje aj klauzulu, ktorú vnímame veľmi kriticky.
Ako pozitíva treba uviesť to, že suma odškodňujúca rasové, náboženské, politické a iné prenasledovanie sa zvýšila vďaka iniciatíve poslancov z pôvodne navrhnutej sumy 2500 na 3000 Sk za každý mesiac prenasledovania. Suma, ktorú dostanú rasove prenasledovaní občania im bude vyplatená v hotovosti a nie v dlhopisoch, ako pôvodne navrhovala vládna alternatíva zákona. Plusom je aj to, že zákon zohľadňuje za definovaných podmienok aj prenesenie odškodnenia za zomrelé osoby na najbližších príbuzných. Napokon treba oceniť aj to, že počas hlasovania došlo k výraznému konsenzu a zo 102 prítomných poslancov parlamentu hlasovalo za návrh 100 poslancov, teda súhlas s návrhom vyslovili s vysokou pravdepodobnosťou nielen poslanci vládnej koalície, ale aj poslanci opozície.
Za dôležité pozitívum považujeme tiež to, že oprávnenými osobami, na ktoré sa zákon vzťahuje, sú aj osoby, ktoré prežili obdobie holokaustu na území Slovenska a neboli deportované do nacistických koncentračných táborov, teda osoby skrývané, žijúce pod falošnou identitou, bunkrujúce v horách a podobne. V tomto bode sme za pomoci viacerých poslancov dosiahli náš cieľ, ale práve tento bod sa stal predmetom zmien realizovaných bezprostredne pred hlasovaním, priamo na pôde parlamentu. Došlo tým k zmene jedného bodu zákona do podoby, ktorá je z našej strany vnímaná veľmi negatívne. Odcitujem relevantný, druhý odsek paragrafu dva predmetného zákona:
Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie v táboroch na území Slovenskej republiky z rokov 1939 až 45, ako aj čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.
Suchá formulácia citovaného paragrafu dva predstavuje skutočnosť, že podľa zákona 305/1999 nebudú odškodnené osoby, ktoré trpeli z dôvodov rasovej, náboženskej a podobnej perzekúcie na území, ktoré síce patrí do dnešné ho aj predvojnového Slovenska, ale ktoré bolo v rokoch 1939 až 45 pod správou Maďarska. Predbežne to znamená, že z odškodnenia by bola vylúčená skoro polovica zo súčasných židovských obyvateľov Slovenska, ktorí by ostatné podmienky odškodnenia spĺňali. V tomto bode sa teda legislatíva súčasných slovenských zákonodarcov do istej miery prihlásila k dedičstvu bývalého Slovenského štátu z rokov 1939 až 45. V tejto súvislosti je pozoruhodné aj to, že predmetný zákon explicitne odškodňuje aj osoby, ktoré sú dnes občanmi Slovenskej republiky, ale v období holokaustu boli občanmi Protektorátu, odkiaľ aj boli deportované do nacistických koncentračných táborov.
Ústredný zväz ŽNO sa po odhlasovaní zákona obrátil listom na slovenského prezidenta so žiadosťou o nápravu a vrátenie zákona na opätovné prerokovanie do parlamentu. Prezident však napriek našej žiadosti zákon podpísal a tento sa po zverejnení v zbierke zákonov stal súčasťou platnej slovenskej legislatívy. Členovia ÚZ ŽNO považujú za svoju povinnosť i naďalej sa usilovať o zmenu alebo opravu zákona, ktorý vylučuje z odškodnenia nemalú časť našich súvercov. Predbežne vidíme dve možnosti. Prvá možnosť spočíva v podaní podnetu na ústavný súd, druhá možnosť sa opiera o zákonom podloženú poslaneckú iniciatívu vedúcu k zmene zákona.
Tisk
