V septembri 2005 uplynulo 60 rokov od tragickej povojnovej udalosti známej ako pogrom v Topoľčanoch. Pred šesťdesiatimi rokmi sa rozšírila v Topoľčanoch fáma, že Židia chcú zabrať miestnu kláštornú školu. Protižidovská propaganda živená exponentmi vojnového režimu a arizátormi viedla k vážnym excesom, ktorých obeťou boli prakticky všetci židovskí obyvatelia mesta. Až po celodennom rabovaní a násilí sa úradom podarilo dostať situáciu pod kontrolu. Toľko smutné historické fakty. Svetlejšou stránkou dejín mesta je postoj súčasného mestského zastupiteľstva. Navyše, mestské zastupiteľstvo sa rozhodlo tento postoj prezentovať verejne v obradnej sieni MÚ za prítomnosti primátora mesta Dr. Segeša, členov mestského zastupiteľstva, bývalých židovských občanov mesta, predstaviteľov ÚZŽNO, verejného života, tlače a verejnosti. Pred kamerami spravodajských štábov prečítal zástupca primátora nasledujúce Vyhlásenie mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch k protižidovským výtržnostiam, ktoré sa odohrali v septembri 1945
:
Dnes, v čase, keď žijeme v slobodnom štáte vybudovanom na demokratických princípoch, v únii najvyspelejších európskych štátov s ich tradičnou kultúrou, naliehavo rastie potreba objektívneho historického pohľadu na minulosť, vzostupy a najhlbšie pády, a to nielen politické, ale aj občianske, ľudské a morálne.
Najhroznejším z nich je nemorálna podpora agresorom 2. svetovej vojny, najkrutejšej v histórii ľudstva, s jej genocídnymi praktikami a postojmi k občanom židovského pôvodu, s masovými deportáciami s cieľom neľudského konečného riešenia
židovskej otázky. Nič nemôže ospravedlniť toto barbarstvo. 2. svetová vojna s katastrofálnymi dôsledkami v celom rozsahu existencie ľudstva bola dôkazom nezmyselnosti násilia a poučením pre celý svet, že ľudská spoločnosť môže zmysluplne existovať len na princípoch porozumenia a spolupráce. O to absurdnejšie a bolestnejšie sú udalosti, ktoré sa udiali v Topoľčanoch 24. septembra 1945 a ktoré smutne vošli do povedomia verejnosti ako topoľčiansky pogrom. Obyvatelia Topoľčian po stáročia nažívali spolu v mieri, pokoji, vzájomnom porozumení a úcte. Aj svedkovia tejto tragédie si ešte pamätali, aký veľký zástoj na dobrom mene a význame Topoľčian mali práve židovskí podnikatelia a obchodníci. Hoci surová a ničím nevyprovokovaná agresia voči občanom židovského pôvodu, umožnená chaosom a neporiadkom doby, bola dielom zloby, závisti a chamtivosti jednotlivcov, resp. malých skupín, zodpovednosť a vinu za ňu nesie, tak ako v dejinách vždy, celá mlčiaca väčšina, mlčiace a pasívne občianstvo mesta vrátane jeho oficiálnych činiteľov tej doby, pričom významný podiel zodpovednosti na tomto zločine mali aj štátna správa a bezpečnostné orgány v Topoľčanoch.
My, volení zástupcovia občanov mesta Topoľčany, vyjadrujeme svoju najhlbšiu ľútosť nad činom, ktorý svojim rozmerom neľudskosti a zla nemá v našej novodobej histórii obdobu. Vyslovujeme v mene všetkých našich občanov hlboké odhodlanie a presvedčenie, že občania mesta Topoľčany už nikdy neskĺznu z princípov tolerancie, demokracie a vzájomnej lásky a úcty, tak ako kážu zákony mravnosti a humanizmu.
V priebehu spomienkového stretnutia oslovil prítomných Dr. Segeš ako primátor mesta, Prof. P. Traubner za ÚZŽNO a riaditeľ kancelárie ÚZŽNO J. Weiss, ktorý prečítal posolstvo niekdajších židovských obyvateľov Topoľčian. Riaditeľ Múzea židovskej kultúry P. Mešťan prečítal zoznam 48 mien Židov ranených počas pogromu. Za najpôsobivejší možno označiť neformálny prejav predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa Jána Langoša, ktorý charakterizoval holokaust aj povojnové pomery z pohľadu veriaceho kresťana. Dal si otázku čo sa stalo s nami a s kresťanstvom, že sme dopustili toto zlo
. Pri pokuse o odpoveď na túto otázku citoval výrok Martina Bubera, o tom, že ľudia niekedy zabúdajú na prvé prikázanie Desatora, že miesto Hospodina sa klaňajú umelým výtvorom, ako je národ, strana, vlasť
apod. Za zlo označil, že niektorí ľudia medzi svoje oči a Božiu tvár vložili temný mrak
. Pôsobivé boli aj spomienky ešte žijúcich obetí pogromu, ktoré zdôraznili, že vítajú ospravedlnenie, na ktoré museli čakať celý život.
Prehlásenie mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch svojim významom presahuje lokálne pomery a zasluhuje si pozornosť celej slovenskej verejnosti. Jeho význam spočíva v tom, že je jednou z mála primeraných reflexií tragických udalostí spred šesťdesiat a viac rokmi. Je to zverejnenie dokumentu, ktorý hovorí jasnou rečou, ktorý sa nevy krúca, nebagatelizuje, nehľadá vinu v zahraničí u nacistov a komunistov, nevyhovára sa na dobu a okolnosti, jednoducho povedané, je to dokument, ktorý nič nezamlčiava a hovorí jasnou rečou.
Topoľčiansky pogrom bol reflektovaný dokumentárnym filmom režiséra Dušana HudecaMiluj blížneho svojho (článek v Rch 7/2004). Pred druhou svetovou vojnou žilo vTopoľčanoch 3200 Židov, tvorili jednu tretinu obyvateľstva. Po vojne sa ich do mesta vrátilo 550. Po šoku z pogromu neostal vTopoľčanoch ani jeden - také sú záverečné slová z dokumentu.