Zástupcovia ÚZ ŽNO sa ôsmeho mája zúčastnili v obci Bošany (okres Topoľčany) pietnej oslavy. Oslava bola spojená s odhalením pamätnej tabule pripomínajúcej trinásť židovských rodín žijúcich v Bošanoch až do obdobia deportácie slovenských Židov v roku 1942. Tabuľa je umiestnená v blízkosti pamätníka vojakom padlým v oboch svetových vojnách.
Dnes nežije v Bošanoch ani jeden obyvateľ židovského pôvodu, ale pietneho aktu sa zúčastnil aj posledný žijúci člen niekdajšej židovskej komunity, pán Eduard J. Syman, energický a živo reagujúci človek s dobrou pamäťou. Slávnostný akt odhalenia sa konal za početnej účasti miestných obyvateľov, predstaviteľov obce a miestneho katolíckeho duchovenstva.
Ústredný zväz pozitívne hodnotí skutočnosť, že iniciatíva k vybudovaniu pamätnej tabule, ako aj finančné pokrytie na jej vybudovanie vyšli z miestneho zastupiteľstva na čele so starostom Bošian Ing. P. Štrosom.
V priebehu apríla a mája pokračovali iniciatívy členov ÚZ ŽNO, ktorými sme sa snažili ovplyvniť legislatívnu prípravu dlho odkladaného Zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov
. S nemalým osobným nasadením sme intervenovali na Ministerstve spravodlivosti SR, kde sme sa snažili o pozmenenie základnej filozofie predkladaného návrhu zákona. Žiadali sme, aby do platnosti zákona spadali aj osoby, ktoré prežili Slovenský štát priamo na území Slovenska, žili v nedôstojných a ponižujúcich podmienkach, v ilegalite, s falošnými papiermi, bunkrovali, skrývali sa, slúžili v (Šiestom) pracovnom prápore a pod. Okrem toho sme žiadali, aby dikcia predkladaného návrhu zákona nehovorila len o krivdách, ktoré páchali nacisti, ale aj o rasovom zákonodárstve Slovenskej republiky a nadväzujúcom utrpení židovských občanov na území Slovenska. Posledný vývoj v predmetnej veci predstavuje list Ministra spravodlivosti SR Jána Čarnogurského predsedovi ÚZ ŽNO Dr. Alexandrovi, kde minister informuje o rozhodnutí neprijať našu požiadavku, aby do zákona boli zahrnuté aj osoby, ktoré sa za obzvlášť neľudských podmienok museli ukrývať na území Slovenska počas existencie vojnového Slovenského štátu
. Toto rozhodnutie odôvodnil minister obmedzenými možnosťami štátneho rozpočtu SR a obavami, že po prijatí nami navrhovanej klauzuly by značne stúpol počet oprávnených osôb. Spomenutý zákon sa týka nielen obetí rasovej perzekúcie, ale aj partizánov, odbojárov a ich rodinných príslušníkov.
Dosiaľ prezentované návrhy dlho odkladaného zákona nás neuspokojujú a budeme sa snažiť o urýchlenie, ale ja zlepšenie jestvujúceho stavu legislatívneho procesu.