Ústredný zväz ŽNO na Slovensku sa v priebehu posledného roka intenzívne angažuje v procese prípravy slovenského zákona o odškodnení osôb, ktoré trpeli v dôsledku rasového zákonodárstva. Príprava zákona má už svoju históriu a kontraverzný je samotný názov pripravovaného zákona. Podľa vládneho, respektíve ministerského návrhu sa zákon má nazývať Zákon o odškodnení osôb odvlečených do nacistických koncentračných táborov
. Už v tomto názve sa skrýva podstata dvoch vzájomne protikladných koncepcií, ktoré viedli v priebehu posledného roka k značnému počtu rokovaní medzi ministrom spravodlivosti Jánom Čarnogurským a zástupcami ÚZ ŽNO. Koncepcia zákona predložená ministerstvom spravodlivosti spočívala na odškodnení obetí, ktoré boli deportované do nacistických koncentračných táborov mimo územia Slovenska, pričom sa v návrhu taktiež uvažovalo o odškodnení osôb, ktoré boli väznené v sústreďovacích táboroch na Slovensku (sústreďovanie sa deklarovalo ako príprava na deportáciu).
Trvalým predmetom kritiky spomenutej koncepcie z našej strany bola absencia paragrafov týkajúcich sa odškodnenia osôb, ktoré trpeli v dôsledku rasovej perzekúcie priamo na Slovensku. Sú to osoby, ktoré prežili obdobie holokaustu pod falošnou identitou, skrývali sa v horách, bunkrovali, slúžili v pracovných jednotkách, boli skrývané v nežidovskom prostredí (napr. Skrývané deti) apod.
Rád by som zdôraznil, že jednania boli dlhé, miestami až vyčerpávajúce a pred každým jednaním na ministerstve sme sa starostlivo pripravovali. Minister Čarnogurský odmietal naše návrhy na doplnenie, respektíve zmenu pripravovaného zákona s poukazom, že štátna pokladnica je prázdna, že naše návrhy na zmenu by viedli k rastu počtu opravnených osôb, a tiež s tým, že nechce pripraviď návrh zákona, ktorý by opravnené osoby deklaroval na rasovom základe. Na všetky tieto námietky sme vecne a pádne odpovedali a doplnili náše stanovisko poukazom na relevantné skutočnosti, totiž na to, že Slovensko ako jediná z krajín vyšegradskej štvorky nemá legislatívu o odškodnení a z historických dôvodov by sa o takúto legislatívu malo prednostne snažiť, že práve vláda premiéra Čarnogurského v minulosti odsúhlasila zákon o odškodňovaní osôb odvlečených do Sovietského zväzu, že osoby židovského pôvodu trpeli priamo na Slovensku a ich osud bol nezrovnateľne ťažší ako osud iných poškodených skupín.
Jednania ešte pokračujú a v mnohom sme pokročili. K čiastočnej zmene niektorých pôvodných formulácií návrhu prispel aj postoj niektorých poslancov v parlamente (predovšetkým vystúpenie predsedu Demokratickej strany poslanca Jána Langoša) ako aj kritika vládneho návrhu zákona zo strany židovskej verejnosti (spoločné vyhlásenie bratislavskej ŽNO a organizácie Hidden Child Slovakia). K ich stanovisku sa verejne pripojila aj kresťanská Spoločnosť priateľov Izraela
.
V súčasnosti sa legislatívny proces tvorby zákona presunul na pôdu parlamentu. Výsledok našich doterajších rokovaní nepovažujeme za ideálny. Pri posledných rokovaniach navrhol minister Čarnogurský kompromis, pre ktorý aj v tomto prípade platí, že nie je ideálny, ale môže byť prijateľný pre obe strany. Podstata uvažovaného, ale zatiaľ ešte neuzavretého kompromisu spočíva v zriadení nadácie, do ktorej by oficiálne prispela Slovenská vláda a ktorej cieľom by malo byť odškodnenie obetí rasového prenasledovania na Slovensku včetne tých obetí, ktoré by nespadali do pôsobnosti predkladaného návrhu zákona. Zástupcovia ÚZ ŽNO by však uprednostnili riešenie odškodnenia všetkých obetí rasového prenasledovania formou zákona.
Opakujem, že legislatívny proces ani naša angažovanosť v danej veci nie sú skončené. Od septembra sa proces prípravy zákona o odškodnení ocitol na pôde parlamentu. Viacerí z poslancov aj členov poslaneckých výborov sú k problematike odškodnenia židovskej komunity ústretoví. Avšak odhadnúť postoje slovenského parlamentu vo veci budúceho pripomienkovania návrhu zákona a napokon hlasovaní o ňom je dosť ťažké. O ďalšom vývoji bude ÚZ ŽNO židovskú verejnosť včas informovať.