Prípad grófa Eszterhazyho

Gróf János Eszterházy bol predvojnovým maďarským politikom v Československu. Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 sa stal poslancom Slovenského snemu ako reprezentant maďarskej národnostnej menšiny. Jeho meno je nerozlučne spojené s hlasovaním o židovskom kódexe, ktorý bol na jar roku 1942 poslancami Slovenského snemu skoro jednomyseľne prijatý. Jediný, kto bol dokázateľné proti, bol poslanec Eszterházy, dobová tlač ho ostro kritizovala.

K ďalším faktom, ktoré možno považovať za všeobecne uznané, patrí odsúdenie Eszterházyho vykonané orgánmi NKVD (rozsudok znel na štandardných 10 rokov nútených prác). Po odsúdení bol gróf Eszterházy odvlečený do Sovietskeho zväzu, kde pracoval v sibírskej bani na olovo. Stalo sa tak r. 1946. Druhý súd s bývalým poslancom sa konal v Bratislave o rok neskoršie a za jeho neprítomnosti. Rozsudok znel: trest smrti. Tento rozsudok bol aj pre sovietske úrady dostatočný dôvod na vydanie Eszterházyho do jeho vlasti. V ČSR mu súd udelil milosť -doživotný žalár. Umrel r. 1957 vo väzenskej nemocnici v Mírove. Toto sú všeobecne akceptované fakty.

Jeho politický postoj nie je jednoznačný, respektíve je spochybňovaný. Jeho prívrženci tvrdia, že bol humanistom, odmietal nacizmus a fašizmus, Židom pomáhal z humanitných pohnútok. Kritické hlasy tvrdia, že aktívne pracoval proti československému štátu, jeho politické pôsobenie prirovnávajú k pôsobeniu nemeckých menšinových strán na území ČSR. Pred viac ako piatimi rokmi sa objavili v židovskej tlači správy o tom, že jestvujú svedkovia, ktorí majú svedčiť v jeho prospech ohľadne uznania titulu spravodlivý medzi národmi. Neviem o tom, že by Jad vašem do dnešného dňa toto uznanie Eszterházymu udelil. Je isté, že poslanec Eszterházy viedol dlhodobú verbálnu vojnu s predstaviteľom nemeckej menšiny na Slovensku F. Karamasinom, neraz sa odohrávala na pôde vtedajšieho Slovenského snemu. Objavujú sa názory aj o jeho kritickom postoji k nacistickej ideológii. Čo sa jeho odsúdenia týka, prvý rozsudok bol v SSSR anulovaný r. 1991, rozsudok československého súdu z r. 1947 ostáva stále v platnosti napriek významnému úsiliu dcéry grófa Eszterházyho, pani Alice Malfatti, ktorá oficiálne podala žiadosť o revíziu rozsudku.

Na súčasnej slovenskej politickej scéne, ale aj v kruhoch historikov nie je postoj k osobe grófa Eszterházyho jednoznačný, vie sa o jeho plusoch, ale považuje sa za politika pracujúceho na rozbití Československej republiky. Iný a značne pozitívnejší je uhoľ pohľadu na osobu niekdajšieho poslanca v maďarskej spoločnosti. Pri príležitosti stého výročia narodenia grófa Eszterházyho sa konala v Budapešti, na pôde maďarského parlamentu spomienková slávnosť spojená s udeľovaním pamätných plakiet. Pozvánku na slávnosť dostali viacerí slovenskí politici. Medzi pozvanými bol aj výkonný predseda ÚZ ŽNO Dr. František Alexander, ktorý sa po konzultáciách s viacerými historikmi rozhodol nezúčastniť sa pamätného aktu. Ďalší z pozvaných - poslanec Národnej rady SR František Mikloško sa oslavy zúčastnil.

Na tomto mieste je potrebné zaradiť do príbehu maďarského grófa výrazne absurdný moment zo súčasného slovenského politického folklóru. Jedna z parlamentných strán - Slovenská národná strana, ktorá sa trvale hlási k osobe prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, je rozhorčená. Rozhorčená do tej miery, že podala prokurátorovi podnet na vyšetrovanie, či poslanec Mikloško nespáchal trestný čin propagácie fašizmu, pretože sa zúčastnil oslavy narodenia grófa Eszterházyho! No a Eszterházy je predsa fašista, tvrdia predstavitelia SNS. Tí istí predstavitelia, ktorý opakovane glorifikujú Slovenský štát z rokov 1939-45 a jeho čelných predstaviteľov, ktorí verejne vyhlasujú, že Tiso vykonal pre Slovensko viac ako všetci dnešní politici, ktorí vyhlásili, že Slovenský štát je stelesnením koncepcie harmonizujúceho stavovského štátu v duchu sociálneho učenia cirkvi s vyváženým fungovaním parlamentu.

Zdá sa, že predstavitelia SNS a slovenskí nacionalisti vôbec nemôžu stráviť jednu skutočnosť: Jediný predstaviteľ Slovenského snemu v hviezdnom okamihu svojej kariéry reagoval ako človek a aj tento jediný bol Maďar medzi Slovákmi. Toto je podstatou pohoršenia, ktoré irituje predstaviteľov SNS, to je pozadie, pre ktoré sa z politickej strany trvale obhajujúcej Jozefa Tisa stáva strana dojemne bojujúca proti fašizmu. Koncepcia, že len Maďar a nie Slovák môže byť fašista, nie je síce oficiálne prijatá, ale dáva spoľahlivé informácie o nacionalistických politikov na Slovensku.