Na 14. marca 2009 pripadlo okrúhle sedemdesiate výročie vzniku slovenského fašistického štátu. Tento dátum zaktivizoval na Slovensku členov a sympatizantov rôznych neonacistických a extrémistických skupín. Neonacisti sa rozhodli osláviť 14. marec verejným zhromaždením pred Prezidentským palácom v Bratislave na Hodžovom námestí a následným pochodom k hrobu prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa. Organizátorom pochodu bola de facto dnes už zakázaná politická strana Slovenská pospolitosť, formálne bolo zhromaždenie ohlásené fyzickou osobou.
Proti aktivitám neonacistov sa začala mobilizovať širšia verejnosť. V priebehu soboty 14. marca sa v Bratislave uskutočnilo viacero akcií (napr. pouličná výstava fotografií Ľuba Stacha o obetiach holokaustu). Spoločne boli tieto akcie nazvané Dosť bolo ticha
. Jedným zo spoluorganizátorov bola aj ŽNO Bratislava. Odporcovia neonacizmu zablokovali očakávanú trasu pochodu neonacistov, avšak včasný zásah polície proti sympatizantom Slovenského štátu spôsobil, že k fyzickému kontaktu medzi neonacistami a ich odporcami nedošlo.
Komunálne orgány Bratislavy - Starého Mesta samotnú akciu povolili, to je rozhodnutie, o ktorom sa iste dá dlho diskutovať. Je však isté, že polícia bola dobre pripravená, celý čas mala neonacistov pod kontrolou a neváhala pri prvej verbálnej provokácii razantne zasiahnuť. Konkrétne sa jednalo o verejne vyslovený pozdrav na stráž
, ktorým bývalý vodca Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba oslovil neonacistické zhromaždenie. Napriek jeho fyzickému odporu bol okamžite zneškodnený, zadržaný a odvedený do policajného auta. Polícia ho obvinila z trestného činu propagácie extrémistického hnutia.
(Pozn.: Jediný, kto na mediálnej scéne protestoval proti zásahu polície proti neonacistom 14. marca, bol tajomník Matice slovenskej Dr. Peter Mulík, ktorý sa osobne neonacistického zhromaždenia zúčastnil; o něm viz také v polemice Ad: Arizítori na internete.)