Špecialitou dnešnej slovenskej spoločnosti je výrazná bipolarita v otázke vnímania dejín. Tie isté historické udalosti vysvetľujú rôzne spoločenské skupiny diametrálne odlišnou optikou. O kompetenciu autority pre otázky výkladu dejín sa bijú jednak politici s historikmi, jednak skupiny politikov a historikov medzi sebou. V tomto zápase pracujú vášne i chladné mocenské kalkulácie. Platí orwelovské pravidlo: Kto ovláda minulosť, ten ovláda aj súčasnosť, tomu patrí budúcnosť. Najrozporuplnejším historickým obdobím je pre slovenskú spoločnosť obdobie Slovenského štátu rokov 1939-45 a genocídy jeho židovského obyvateľstva. Pre jedných je obdobie Slovenského štátu obdobím vlády odporného fašistického režimu, pre druhých budovanie prosperujúceho štátu, na ktorý sú hrdí. Židovská komunita (bez ohľadu na jej vyhranený postoj) je pre obe skupiny dôležitá, má svedčiť v jednom alebo druhom smere. Toto všetko uvádzam preto, aby som podčiarkol dôležitosť a význam priekopníckej knihy historika Jána Mlynárika Dejiny Židov na Slovensku, ktorá sa v krátkom čase objaví na pultoch slovenských a českých kníhkupectiev.
Súborné dielo o histórii slovenského židovstva až doposiaľ nejestvovalo. Existuje síce značný počet kníh venovaných histórii Židov na Slovensku, ale spravidla sa venujú len úzko ohraničenej časovej alebo teritoriálnej oblasti. Táto skutočnosť bola výzvou pre napísanie syntetickej práce, ktorá by integrovala históriu slovenského Židovstva počas jeho dlhého a zložitého jestvovania. V tomto smere je Mlynárikova kniha novátorským dielom, prvou súbornou prácou popisujúcou kontinuitu židovskej prítomnosti na Slovensku od rímskych čias až do polovice 20. storočia. Keď nič iné, už tento fakt ospravedlňuje všetky potenciálne jednotlivé chyby a nedostatky.
Sprievodca dejinami
Autor začína svoj výklad najstaršími historickými zmienkami o židovskom etniku na území Uhorska a špeciálne Slovenska, píše o náboženských, politických, sociálnych a ekonomických dejinách stredovekého a novovekého Židovstva na našom území, pričom židovskú históriu dáva do súvislostí s celospoločenskou európskou, prípadne uhorskou a neskôr československou realitou. Pre úvodnú ilustráciu uvádzam názvy štyroch kapitol venované obdobiu od 19. storočia až po obdobie Slovenského štátu: Sociologické špecifiká Židovstva na Slovensku, V československom štáte (1918-1938), Nástup sionismu a vysťahovalectvo do Palestíny, Slovenský autonomismus a demokratická tradícia ČSR.
Jednoznačne najväčšia pozornosť, približne polovica celého objemu práce, je venovaná problematike Slovenského štátu 1939-45 a genocíde slovenského Židovstva. Do istej miery je to prirodzené, novším dejinám sa spravidla venuje väčšia pozornosť ako starším. Práve preto treba vysloviť ľútosť nad tým, že Mlynárikova história končí v povojnových rokoch a posledných cca. päťdesiat rokov najnovších dejín zdecimovaných zvyškov slovenského Židovstva sa v knihe reflektuje už len v minimálnej miere.
Sám autor sa k vlastnej práci vyjadruje, že sa nejedná o syntetickou práci, ale spíše o populárněvědecký výklad dějin Židů, žijících od úsvitu našich dějin na území Slovenska. Předpokládám
(píše Mlynárik), že další bádání prohloubí náš pohled na tuto problematiku a vzniknou vědecká syntetická díla
. Zo strany autora je takéto prehlásenie prejavom skromnosti. Dielo je bohatým a mnohostranným sprievodcom dejinami slovenského Židovstva.
Vzhľadom na šírku a mnohorakosť problematiky by nebolo ťažké hľadať nedostatky. Napríklad chýbajúcu históriu veľmi početných vysokých rabínskych učilíšť - ješiv, ktoré na prelome 19. a 20. storočia zásobovali
blízky aj vzdialený svet rabínmi. V tomto období pochádzali zo slovenských ješiv hlavní rabíni v Jeruzaleme, Uhorsku, Británii, Britskom spoločenstve národov, Budapešti, Berlíne, Viedni, Londýne, New Yorku a mnohých ďalších metropolách sveta. Pozadie konjunktúry rabínskych učilíšť na Slovensku spočívalo v nerovnakom zákonodarstve Uhorska (Slovenska) a Českých zemí, čo je v knihe uvedené, rovnako ako iný dôsledok legislatívnych rozdielov - vznik početných komunít moravského
pôvodu na západnom Slovensku (dôsledky familiantského
zákona).
Podmnožinou predošlej kritiky je absencia čo i len zmienky o významnom rabínskom učilišti v Huncovciach pri Poprade, a ak som dobre čítal, v knihe je len jedna krátka pasáž o najslávnejšej ješive svojej doby, bratislavskej ješive rabína Chatama Sófera v.) Ale nedostatky sú do istej miery pochopiteľné a dané, ako som už spomenul, rozsahom témy. Niečo musí zákonite chýbať, knihy podobnej šírky sú zväčša produktom širších kolektívov, pre jedného autora je napísanie kompletných dejín slovenských Židov od úplných počiatkov až po povojnové obdobie náročná úloha. Pozitívne a podstatné je to, že kniha má značnú informačnú hodnotu a radí sa k priekopníckym prácam. Zároveň ponúka pohľad historika na obdobie Slovenského štátu a jeho fašistického režimu, teda na tú časť moderných dejín, ktorú súčasná slovenská spoločnosť ešte stále nezvládla
. (Pre lepšiu ilustráciu nezvládnutia
dodávam výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky na Slovensku z marca 2005. Na otázku hodnotenia vojnového Slovenského štátu odpovedalo len 41 % respondentov v zmysle negatívneho hodnotenia, 59 % hodnotilo Slovenský štát pozitívne, alebo nevedelo odpovedať.)
Štýl a tón
V knihe Jána Mlynárika je práve v kapitolách venovaných obdobiu rokov 1939-45 výraznejšie cítiť autorov vlastný štýl, pričom jeho výklad je sprevádzaný početnými citáciami prác iných autorov, ale aj dobových prameňov, úradných výnosov, zákonov, dokumentov, dobových článkov apod. Vzniká dojem, že prvá časť knihy (do roku 1938) je viac kompilačná a autor excerpuje z citovanej literatúry, v druhej časti práce výraznejšie cítiť vlastnú interpretáciu, viac priamych citácií dokumentov, a tiež osobnejší prístup.
Rád by som zdôraznil, že plne súhlasím s ostro kritickým postojom autora k slovenskému fašizmu v rokoch 1939-45 a rovnaký názor ako on mám aj na komunistický antisemitizmus rokov 1948-89. Druhá otázka je, či spomenuté historické fenomény dokázal podať v prijateľnej a presvedčivej podobe, či v niektorých prípadoch voľba tónu knihy bola optimálna. Je isté, že posudzovanie tónu knihy
je vecou značne subjektívnou a čo jeden čitateľ príjme bez výhrad, to môže iný odmietnuť.
K drobnejším nedostatkom knihy patria aj preklepy
a nepodstatné faktické chyby (dátumy úmrtia osobností apod.).
Knihu ako celok (bez ohľadu na drobné nedostatky) však hodnotím pozitívne a vnímam ju ako potrebné a dávno očakávané súborné dielo o dejinách slovenského Židovstva. Som presvedčený, že poskytne záujemcom o poznanie minulosti židovského etnika na Slovensku zaujímavé a hodnotné čítanie, no najmä potrebné pramene pre hlbšie poznanie tejto problematiky.
(Mlynárik, Ján. Dějiny Židů na Slovensku. Praha: Academia, 2005. 358 s. Ze slovenštiny do češtiny přeložil PhDr. Milan Pokorný, PhD.)
|
|