Dejiny Slovenska a Slovákov Milana Ďuricu

V tomto príspevku chcem poukazať na negatívne javy, ktoré sú charakteristické pre slovenskú spoločnost a ktoré židovská komunita vníma dosť citlivo. Žiaden z týchto javov nie je nový. Na Slovensku bolo možné v posledných rokoch pozorovať mnohé aktivity smerujúce k ospravedlneniu fašistického režimu rokov 1939-45, obzvlášť popraveného vodcu a prezidenta Jozefa Tisa, ale aj nárast prejavov antisemitizmu v rôznych formách. Spomenutý trend vývoja slovenskej spoločnosti, ktorý možno označiť ako cestu späť, sa v priebehu posledného roka nezmenil.

Na prvom mieste treba spomenúť silne medializovanú kauzu knihy katolíckého kňaza slovenského pôvodu Milana Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov. Kniha je mimoriadne tendenčná, obsahuje mnohé pasáže antisemitského, ale aj protičeského, protimaďarského alebo protievanjelíckého charakteru. Dostala sa do základných škôl ako účelová publikácia Ministerstva školstva. Neprešla legálnym schvaľovacím pokračovaním. Na jej vydanie sa použili finančné prostriedky programu Phare, určené na integráciu Slovenska do Európskej unie.

Z časového hľadiska je ťažiskom Ďuricovej knihy obdobie rokov 1939-45, pričom sa snaží popísať Slovensko ako kľudnú a humánne katolícku krajinu. Fašizmus Ďurica vidí len v Nemecku, Maďarsku a Česku, ale nie na Slovensku. Holokaust slovenských Židov bagatelizuje a odmieta podiel zodpovednosti slovenských fašistov za jeho realizáciu.

Rozšírenie Ďuricovej knihy do základných škôl je plnením politického programu Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá nominovala do vlády súčasnú ministerku školstva Evu Slavkovskú. Nejedná sa teda žiadny nepremyslený exces, ale o systematický zámer. Už v roku 1993 hovoril predseda SNS J. Slota na zasadnutí v Žiline: Deti sa ešte aj dnes učia český výklad dejín, ba dokonca sa na niektorých školách ešte povinne učia aj českú hymnu. A to už nehovorím o zvrátenostiach na južnom Slovensku. SNS je povinná zmeniť situáciu smerom k štátotvornému národu v kladnom smere. Teda jednoznačne by mala obsadiť ministerstvo školstva. (Práca, 31. júla 1993). SNS hodnotí obdobie rokov 1939-45 pozitívne a snaží sa o rahabilitáciu pohlavárov slovenského fašizmu. V súčasnosti je jednou zo strán vládnej koalície a explicitne požaduje slovenský výklad dejín.

Vzťah ku kontroverznej knihe M. Ďuricu analyzuje postoje slovenskej spoločnosti k fašizmu. Za knihu sa postavila SNS, Ministerstvo školstva, Matica slovenská, Rímsko-katolícky arcibiskupský úrad v Trnave a napokon aj Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktorého predsedom je slovenský premiér V. Mečiar.

Protesty vyšli zo strany historikov, pričom obsiahlú odbornú kritiku vypracoval kolektív historikov z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (je to jeden z ústavov, ktoré si chce Matica slovenská podriadiť), protestovala Evanjelícka církev, viaceré občianske združenia, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, predstavitelia opozičných politických strán a pochopiteľne aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (ÚZ ŽNO).

Oficiálne prehlášenie hovorcu HZDS Vladimíra Hagaru z 12.6.1997 hovorí: Ďuricová vedecky podložená práca si zaslúži obdiv a uznanie všetkých Slovákov. Reakcia ÚZ ŽNO zverejnená v tlači 19.6.1997 konštatuje, že zmenu postoja najsilnejšieho politického subjektu k obdobiu rokov 1939-1945 vníma židovská komunita s hlbokým rozhorčením a znepokojením.

V priebehu júna 1997 sa škandál okolo publikácie stal medzinárodným. Vzhľadom k tomu, že Ministerstvo školstva SR použilo na vydanie peniaze z programu Phare, sa k problematike Ďuricovej knihy vyjadril Hans van den Broek, člen Európskej komisie zodpovedný za rozšírenie Európskej únie, a hovorkyňa tejto inštitúcie. Van den Broek tlmočil slovenskej ministerke zahraničných vecí Zdene Kramplovej svoje ostré výhrady.

Podľa tlače (SME 26.6.1997) Broek ministerku požiadal, aby čo najrýchlejšie zmizela z pultov učebnica Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorá ospravedlňuje deportácie Židov počas 2. sv. vojny a na jej vydanie boli použité prostriedky z programu Phare... Nebudeme tolerovať vydávanie našich peňazí na podobné ciele, dodala hovorkyňa Európskej komisie.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa však vôbec nedostalo do rozpakov. Kto čakal ospravedlnenie a prísľub rýchlej nápravy, ten nepozná slovenské pomery. Ministerstvo vyjadrilo ostrý protest proti výrokom Európskej komisie, vyjadrenie hovorkyne boli označené neilen za nekompetentné, ale aj za skutočnosť, ktorú možno hodnotiť ako zasahovanie do vnútorných záležitosstí Slovenskej republiky a vážny pokus o jej medzinárodnú diskreditáciu (SME, 26.6.1997).

V rozhlasovom interwiev pro Rádio slobodná Európa sa ministerka vyjadrila, že peniaze z programu Phare použité na vydanie kontorverznej knihy neboli zneužité. Podobne sa vyjadril poslanec za HZDS Ján Cuper, ktorý sa rozhorčil nad predstavou, že spomenuté peniaze by sa mali vracať. Citujem z rozhlasového interview: O čom to rozprávate, prosím vás, aké vrátnenie peňazí, tie peniaze sa poskytuje ako pomoc.

V ďalšom rozhorčený pán poslanec, ktorý je svojským spôsobom preslávený a ktorý pri príchode do parlamentu verejne pozdravil nacistickým pozdravom Heil Hitler (referovali o tom viaceré denníky, napr. Práca, 5.7.1997) dodal: Já som spokojný s tou knihou, ja som veľmi spokojný, pretože konečne ukazuje aj iný pohľad, ako podávali niektorí, takzvaní marxisticko-leninskí historici so svojimi umelými tendenčními názorami. Pán Ven den Proek sa citoval do úlohy tohoto... cenzora... mohol to dať aj spáliť, keď už nám nariadil, aby sme to stiahli z obehu. To sú čo za spôsoby, aby niekto suverénnemu štátu nariďoval stiahnuť knihu z obehu. To sa robilo v stredoveku, že sa pálili knihy na hraniciach, na námestí, len preto, že sa zmenili režimy, ale ja nie som zastáncom tohoto.

Koncom júna navštívil Holandsko premiér vlády slovenskej republiky V. Mečiar. V zahraničí reagoval na búrku kritiky a oznámil: Kniha M. Ďuricu sa od 1. júla 1997 nebude na Slovensku používať ako učebnica a bude stiahnutá zo škôl. (SME, 2.7.1997) Treba len dodať, že 1. júla sa na Slovensku obvykle začínajú dvojmesačné letné prázdniny a že ministerka Slávkovská tvrdí, že nikto nevydal príkaz na stiahnutie publikácie zo škôl. Publikácia naďalej ostáva v školských knižniciach, kde si ju bude môcť každý pedagóg alebo žiak požičať, dodala ministerka. (Národná obroda 4.7.1997) Z uvedeného vidieť rozpor medzi vyhláseniami premiéra v Amsterdame a ministerky školstva v Bratislave. Zdá sa, že prvé vyhlásenie je určené pre Európu a druhé pre domácich neoľudákov. Aký bude ďalší osud publikácie a celej aféry, to uvidíme v septembri. Jedná sa o prvý, ale iste nie o posledný pokus presadiť do vyučovania dejepisu publikáciu písanú v neoľudáckom duchu.