Deviateho októbra tohto roku došlo na pôde Úradu vlády Slovenskej republiky k podpisu významného dokumentu - dohode medzi vládou SR a ÚZ ŽNO o čiastočnej kompenzácii za arizovaný majetok, presnejšie k Dohode o čiastočnom odškodnení židovských obetí holokaustu v Slovenskej republike. Signatármi dohody boli predseda vlády Slovenskej republikyMikuláš Dzurinda a predseda ÚZ ŽNO František Alexander. Podpis dohody je formálnym zakončením jednej etapy dlhodobého procesu. Hlavnými aktérmi tohto procesu sú na strane ÚZ ŽNO dve osoby: už spomenutý Dr. František Alexander, predseda ÚZ ŽNO, a Dr. Jozef Weiss, riaditeľ kancelárie ÚZ ŽNO. S menovanými sa o otázkach Dohody a o procese odškodňovania zhováral Jaro Franek.
Kedy sa začal odškodňovací proces a aké boli jeho podstatné fázy?
Jozef Weiss: Odškodňovací proces má pomerne dlhú históriu. V minulosti sa odškodnenia obetí holokaustu týkali viaceré legislatívne normy. Podarilo sa, aj za prispenia ÚZ ŽNO, prijať zákon č. 305/1999 o čiastočnom odškodnení fyzických osôb a priamych príbuzných obetí. Tento zákon bol začiatkom roka 2002 novelizovaný, čo umožnilo rozšíriť okruh oprávnených osôb na celé územie 1. ČSR (vrátane tých oblastí Slovenska, ktoré boli počas vojny pod maďarskou jurisdikciou a Podkarpatskej Rusi). Rovnako sme boli zaangažovaní do odškodňovacích aktivít, ktoré prichádzali zo zahraničia (Švajčiarsky humanitný fond, Claims Conference, zatiaľ neukončený spor s nemeckým štátom o kompenzácii za tzv. osídľovací poplatok a iné).
V tomto prípade sa jedná o niečo iné. Odškodňovacia dohoda, ktorá bola práve podpísaná, sa týka kompenzácie za niektoré majetkové položky, ktoré v priebehu 2. svetovej vojny prešli do majetku štátu a ani po vojne neboli vrátené.
František Alexander: Prvou pracovnou fázou odškodňovacieho procesu bolo mapovanie majetku, ktorý v dôsledku rasových zákonov a arizácie zmenil vlastníkov. Iniciovali sme vytvorenie pracovnej skupiny historikov, ktorí podali vláde SR objektívnu správu o týchto otázkach. V komisii historikov pracovali Dr. Katarína Závacká z Ústavu štátu a práva, Dr. Katarína Hradská z Historického ústavu SAV, Dr. Ľudovít Hallon, hospodársky historik a doc. Dr. Eduard Nižňanský z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Komisia odovzdala svoje správy expertov vládnej zmiešanej komisii v januári 2002. Od samotného počiatku boli isté obavy v tom zmysle, či tieto analýzy o praxi rasového zákonodarstva a objeme arizovaného majetku budú dostatočným podkladom pre rozhodovanie vlády.
Akých položiek sa kompenzácia týka? A naopak, o akých položkách sa ešte bude diskutovať, ktoré otázky odškodnenia ostávajú otvorené?
František Alexander: Odhad arizovaného majetku bol robený na základe dobových materiálov o arizácii. V odhade sú pôvodne ceny arizovaných podnikov, zablokovaných bankových vkladov a nevyplatených poistiek v poisťovniach, ale aj ceny niektorého hnuteľného majetku (napr. hospodárskych zvierat). Takto sa získala suma v dobových korunách a následne sa prepočítala do súčasnej meny. Podľa výskumu Dr. Hallona sa suma arizovaného majetku prepočítaná do súčasnej meny pohybuje v rozpätí 8,5 až 25 miliárd Sk.
Aká bude suma, ktorou bude ÚZ ŽNO disponovať, ako sa použije? Jestvujú medzi členmi ÚZ ŽNO predstavy o použití kompenzačných prostriedkov?
František Alexander: Súčasná dohoda je výsledkom kompromisov, ktoré boli nutné na oboch stranách. Niektorí členovia vlády boli prekvapení výškou požadovanej sumy. Kompromis, ku ktorému sme dospeli, bol nasledovný: kompenzácia sa týka majetku v objeme dnešných 8,5 miliardy slovenských korún. Vláda SR vytvorí depozitný účet v Národnej banke Slovenska vo výške desiatich percent tejto sumy, teda vo výške 850 miliónov Sk, z ktorého sa budú čerpať výnosy. Po uplynutí desiatich rokov celá istina prejde na účet ÚZ ŽNO.
Kto bude rozhodovať o použití získaných prostriedkov? Ako sa budú výdavky kontrolovať? Ako bude o použití prostriedkov informovaná židovská aj širšia verejnosť?
Jozef Weiss: Hospodárenie so získanými finančnými prostriedkami ostane pod kontrolou štátu, respektíve pod kontrolou spoločnej komisie. V tejto komisii budú štyria nominanti z našej strany a traja nominovaní vládou. Pri ÚZ ŽNO vznikne Alokačná komisia, ktorá bude rozhodovať o použití finančných prostriedkov. V tejto komisii budú pracovať zástupcovia ÚZ ŽNO, jednotlivých ŽNO a zástupcovia zahraničných židovských organizácií. Rozhodnutia Alokačnej komisie budú pre štyroch našich
členov vládnej komisie záväzné. Takto sa zabezpečí transparentnosť a korektnosť použitia peňazí. Čo sa týka predstáv o použití prostriedkov, tie sú dosť konkrétne. Budú použité na obnovu hmotného kultúrneho dedičstva slovenských židov (obnova a údržba cintorínov a synagóg na území SR), na kultúrne a vzdelávacie aktivity a na sociálne a zdravotné projekty zamerané napríklad na domov dôchodcov Ohel Dávid, stredisko sociálnej a zdravotnej pomoci Or Chaim a podobne. Rád by som zdôraznil, že máme pripravené a spracované projekty, ktoré sa doteraz nezačali realizovať len z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov.
V dokumente sa spomína čiastkové odškodnenie obetí. Čoho sa teda bude odškodnenie týkať? Bude vyplácané aj odškodnenie pre fyzické osoby, alebo sa kompenzačné platby použijú len na zachovanie hmotného dedičstva?
František Alexander: Ešte stále žijú osoby, ktoré prežili hrôzy holokaustu, ale sa nestali oprávnenými v rámci existujúcich reštitučných zákonov. Počítame s tým, že týchto ľudí sa odškodnenia budú týkať. Samozrejme aj osôb, žijúcich trvale mimo územia Slovenska.
V čom boli ťažkosti odškodňovacieho procesu?
Jozef Weiss: Ťažkosti pretrvávajú aj teraz a nie je jednoduché dať uspokojivú odpoveď. Súčasná generácia slovenských politikov je konfrontovaná množstvom závažných spoločenských a sociálnych problémov, kde je problematika holokaustu, žiaľ, len jedným z nich. Domnievam sa, že dosiahnutý výsledok je hlavne úspechom v oblasti morálnej satisfakcie slovenských obetí holokaustu. Hlavne voči tým, ktorí prežili. Pre tých, ktorí neprežili, a tých je strašne veľa, toto gesto dobrej vôle už neznamená nič.
Ako sa spolupracovalo s členmi vlády SR?
František Alexander: Koniec dobrý, všetko dobré.