Bytča je mestečko ležiace na brehoch Váhu asi 20 kilometrov vzdialené od Žiliny. ŽNO je v Bytči zaznamenaná v druhej polovici 18. storočia, najstarší cintorín, ako aj doložená prítomnosť židovských obyvateľov je spred roku 1720. Istou kuriozitou židovskej Bytče a k nej priľahlých komunít je pôvod tamojšieho obyvateľstva, ktorý sa odvodzuje od sefardských Židov, vyhnaných roku 1492 zo Španielska. Prvá synagóga v Bytči slúžila už v roku 1801, novšia a ešte aj v súčasnosti jestvujúca stavba ju nahradila roku 1886. Po budapeštianskom kongrese (1868), keď sa židovské obce Uhorska delili na ortodoxné a neologické, ŽNO v Bytči sa odmietla v zmysle kongresu deklarovať a neskôr získala úradné označenie status quo ante
(stav ako prv). Po roku 1926 boli status quo ante
a neologické obce združené pod označením Ješurun
. Zaznamenané štatistiky počtu židovských obyvateľov Bytče a jeho okolia medzi rokmi 1851 až 1931 hovoria o približne troch až piatich stovkách obyvateľov, asi 10 % celkovej populácie mesta. Dôsledkom holokaustu obec zanikla, aj keď v povojnovom období žil v meste malý počet holokaust survaiverov
.
Spoločensky najvýznamnejšou rodinou v Bytči boli Popperovci. Patrili k najmajetnejším rodinám v rámci celej monarchie. K obrovskému majetku sa dostali prostredníctvom obchodu s drevom. Barón Leopold Popper (1821-1886) bol povýšený do šľachtického stavu, jeho syn a dedič barón Dr. Armín Popper (1860-1924) bol poslancom uhorského parlamentu za mesto Čadca. Po ňom sa dedičom obrovských popperovských majetkov stal Dr. Lothar Popper (1887-1963), nositeľ najvyšších rakúsko-uhorských vyznamenaní z čias 1. svetovej vojny. Lotharov syn, Ing. Viliam Popper
, umrel bez potomkov v cudzine. Popperovci sa výrazne podpísali pod rozvoj všetkých inštitúcii ŽNO v Bytči, boli aj donátormi mnohých židovských obcí.
Spomenutá budova synagógy v povojnovom období už neslúžila svojmu pôvodnému určeniu a jej súčasný majetkovo-právny status je nejasný. Druhou pamiatkou židovskej Bytče je cintorín v Hliníku nad Váhom (od r. 1946 časť mesta Bytča). Cintorín v šesťdesiatych rokoch minulého storočia značne chátral a bol vandalizovaný. Čiastočná rekonštrukcia sa začala r. 2006; vtedy začala aj prvá fáza opravy impozantnej hrobky rodiny Popperovcov. Žiaľ, koncom nasledujúceho roku bol cintorín opätovne terčom vandalského útoku a časť náhrobných kameňov bola nenávratne poškodená. Rekonštrukcia cintorína bude pokračovať v blízkej budúcnosti v závislosti od množstva získaných finančných prostriedkov.