Banská Štiavnica je malebné banské mesto, situované uprostred Štiavnických vrchov. Má veľmi bohatú históriu, dnes sa nachádza v dosť smutnom, zanedbanom stave. Banské mestá Uhorska nedovoľovali Židom usadiť sa trvale v intraviláne. Toto obmedzenie pretrvalo ešte aj po roku 1840, keď sa Židom úradne povolilo vstúpiť do všetkých miest s výnimkou banských a ukončilo ho až Rakúsko-Uhorské vyrovnanie roku 1867. ŽNO v Banskej Štiavnici je zaznamenaná po roku 1879. Následne vznikali aj pridružené inštitúcie, Chevra Kadiša (1892), škola (1887) a pekná synagóga postavená roku 1893. Vrchol počtu židovských obyvateľov je zaznamenaný okolo r. 1910 (527), v medzivojnovom období ich žilo v meste necelých štyristo. Holokaust urobil bodku za organizovaným židovským životom aj v Banskej Štiavnici, dnes pravdepodobne nežije v meste ani jeden obyvateľ židovského pôvodu. Čo však pretrvalo, to je spomenutá budova kedysi malebnej synagógy. Dnes je to ruina patriaca súkromným osobám. Zachoval sa aj pomerne rozsiahly židovský cintorín na okraji mesta, ktorého vstupná budova (cadik hadin) je zastrešená betónovou kopulou.
Cintorín sa v minulosti stal terčom niekoľkých vandalských útokov, časť náhrobných kameňov bola nenávratne poškodená. V roku 2005 sa začala rekonštrukcia cintorína a oprava vstupnej budovy. S uznaním treba spomenúť aj dobrovoľnú pomoc miestnych stredoškolských študentov z Gymnázia Andreja Kmeťa pod vedením pani profesorky Dr. Beaty Nemcovej. Zatiaľ je ukončená len prvá etapa rekonštrukčných prác, pokračovať v práci sa bude v blízkej budúcnosti.