Na jeseň 2008 zverejnil Ústav pamäti národa (ÚPN) zoznam arizovaných podnikov, vrátane mien arizátorov, teda osôb, ktoré v období Slovenského štátu získali židovské majetky na základe vtedajších arizačných zákonov. Zverejnenie zoznamu je súčasťou projektu Osudy slovenských Židov, ktorý sa začal realizovať v ÚPN počas pôsobenia prvého predsedu správnej rady Jána Langoša. Zoznam je prístupný na adrese: http://www.upn.gov.sk/ a obsahuje databázu 2223 arizovaných podnikov s možnosťou vyhľadávania podľa mena arizátora, podľa sídla arizovaného podniku (okresu) apod.
Pri spracovaní zoznamu boli použité dokumenty z rokov 1942-44; zoznam nie je úplný, je možné, že sa doplní o ďalšie položky. Treba upozorniť aj na to, že časť procesu vyraďovania Židov z hospodárskeho a sociálneho života
bola prevedená tzv. likvidáciou židovských podnikov, ktorej je venovaná iná, už prv zverejnená stránka ÚPN (detto adresa). Nove zverejnené údaje sa týkajú len arizácie židovských podnikov. Celková hodnota arizovaného majetku, ktorý sa nachádza na stránke ÚPN, predstavovala v septembri 1940 hodnotu asi 530 miliónov vtedajších slovenských korún. Arizácia na Slovensku kulminovala v rokoch 1941-42.
Zákon o pamäti národa
Podľa zákona 553/2002 Z. z. o pamäti národa, ktorým sa určuje činnosť ÚPN, je hlavnou úlohou ústavu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939-89 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely
. Cieľom uvedenej činnosti je učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva
. Podľa § 8 zákona patria k úlohám ústavu (okrem iného) vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich
. Vo vzťahu k zákonom stanoveným úlohám si ústav zverejnením zoznamu plní svoju povinnosť.
Po sprístupnení zoznamu sa opätovne objavili v tlači diskuse o etickom rozmere zverejnenia. Obhajcovia niekdajšieho Slovenského štátu argumentujú prípadmi, keď sa židovský majiteľ a arizátor dohodli na spolupráci, pričom motívy dohody vidia v čisto humanitnej sfére a stavajú otázku, prečo by mal takýto človek niesť biľag arizátora? (K nepísaným dohodám uvedeného typu skutočne dochádzalo, ale takýto typ arizácie nebol dominantný.) K detailom jednotlivých prípadov sa príslušná stránka zoznamu ÚPN nevyjadruje.
Cieľom zverejnenia zoznamov arizovaných a likvidovaných židovských podnikov je v prvom rade osvetlenie a dokumentovanie národnej histórie. Právne dôsledky zverejnenia pravdepodobne nemôžeme očakávať. V roce 2006 položili novinári Jánovi Langošovi otázku, ako postupovať, keď potomkovia likvidátora opätovne získali niekdajší židovskí majetok v reštitučnom procese. Langoš po krátkom zaváhaní odpovedal, že žijeme v právnom štáte a poškodení (teda potomkovia pôvodných židovských vlastníkov) by sa mali domáhať nápravy súdnou cestou. Keďže alarmujúci stav slovenskej justície je všeobecne známy, tak odpoveď vyvolala u niektorých prítomných úsmev.
Faktom je, že citovaný zákon o pamäti národa pamätá aj na možnosť podávania trestných oznámení zo strany ÚPN. Očakáva sa však, že táto možnosť bude využitá v prípade zdokumentovaných zločinov komunizmu (justičné vraždy, streľba na hranici apod.), nie však v prípade majetkových trestných činov alebo ich dôsledkov. Je isté, že ÚPN nepodala ani jedno trestné oznámenie, ktoré by malo konotáciu na zločiny spáchané v období rokov 1939-45.
Prípad Vojtaššák
Viacero novinárov zaujal prípad niekdajšieho spišského biskupa Jána Vojtaššáka, ktorého katolícky klérus chcel a aj dnes chce beatifikovať a kanonizovať ako svätca. Za pontifikátu Jána Pavla II. nebola Vojtaššáková beatifikácia Vatikánom akceptovaná, ale predstavitelia slovenskej biskupskej konferencie nerezignovali. Tvrdia, že proces beatifikácie zatiaľ nie je ukončený, ale ani prerušený a bude pokračovať až do úspešného konca. Ak sa im ich zámer skutočne podarí, tak katolícka cirkev získa snáď prvého svätca - arizátora. V citovanom zozname je totiž uvedené, že kúpele Baldovce v okrese Levoča patriace Ing. Ladislavovi Friedovi arizovalo Rímsko-katolícke spišské biskupstvo. Jediný predstaviteľ spišského biskupstva (v predmetnom čase) bol spišský biskup Ján Vojtaššák.
Okrem strohého záznamu na internetovej stránke ÚPN jestvuje aj ďalšia možnosť detailne sa oboznámiť s týmto arizačným prípadom. V Dokumentačnom stredisku holokaustu vyšla v polovici októbra publikácia historikov Jána Hlavinku a Ivana Kamenca pod titulom Spory o biskupa Vojtaššáka s podtitulom Politické a spoločenské aktivity Jána Vojtaššáka v rokoch 1938-1945. Cieľom publikácie bola reflexia osudov a aktivít biskupa Vojtaššáka v uvedenom období a jej súčasťou sú faximílie dokumentov dokazujúcich aktívnu snahu tohto biskupa o arizáciu baldovských kúpeľov. Je alarmujúce, ale zároveň signifikantné pre súčasné pomery vládnuce na ÚPN, že citovaná historická práca pojednávajúca o prípade biskupa Vojtaššáka nemohla byť publikovaná v časopise Pamäť národa vydávanom ÚPN. Napriek tomu, že Vojtaššákov prípad vyvoláva značný záujem odbornej aj laickej verejnosti a napriek tomu, že jeden z autorov publikácie (Ján Hlavinka) bol pracovníkom ÚPN a druhý (Ivan Kamenec) je všeobecne uznávaným historikom.
Nemožno tu nevidieť súvislosť s novou redakčnou radou časopisu, v ktorej figurujú mená známych obhajcov Slovenského štátu, ako je prof. E. Hrabovec, Dr. P. Mulík alebo Prof. R. Letz. Na dokreslenie skutočností dodávam, že Magister Ján Hlavinka na ÚPN už nepracuje, a pokiaľ mi je známe, po jeho odchode sa na ÚPN už žiaden z početného štábu odborných pracovníkov ústavu nezaoberá problematikou perzekúcie židovského obyvateľstva v rokoch 1939-45.