Článek našeho bratislavského dopisovatele Jara Franeka v Rch 2/2009 pobouřil představitele Ústavu pamäti národa. Redakce dala možnost autorovi se hájit a vyhověla také žádosti historika I. Kamence o otisknutí jeho dopisu. Polemika by však neměla odvést pozornost od meritu Franekova článku, který pojednává především o významné události: zveřejnění seznamu arizovaných podniků a arizátorů z doby Slovenského štátu (viz http://www.upn.gov.sk). Připomíná mj., že k arizátorům patřil i někdejší spišský biskup Ján Vojtaššák, jehož beatifikaci slovenští biskupové prosazují.
Vážený pán šéfredaktor,
na základe §10 zákona č. 46/2000 Sb. o právech a povinnostech při vydávání periodického tisku a o změně některých dalších zákonů vás žiadam o uverejnenie odpovede na článok Jara Franeka Arizátori na internete, ktorý bol uverejnený v časopise Roš chodeš, č. 2/2009.
V tomto článku autor uviedol nepravdivé informácie a hrubo tak poškodil meno a dobrú povesť Ústavu pamäti národa, ako aj časopisu Pamäť národa. Vo svojom článku okrem iného informuje o vydaní publikácie Jána Hlavinku a Ivana Kamenca Spory o biskupa Vojtaššáka a dodáva: Je alarmujúce, ale zároveň signifikantné pre súčasné pomery vládnuce na ÚPN, že citovaná historická práca pojednávajúca o prípade biskupa Vojtaššáka nemohla byť publikovaná v časopise Pamäť národa vydávanom ÚPN.
Toto tvrdenie pána Franeka nie pravdivé. Historici J. Hlavinka a I. Kamenec v skutočnosti nikdy zmienenú prácu ani inú štúdiu na túto tému časopisu Pamäť národa nepredložili.
Svoje sprisahanecké teórie J. Franek dovádza až do absurdnosti: Nemožno tu nevidieť súvislosť s novou redakčnou radou časopisu, v ktorej figurujú mená známych obhajcov Slovenského štátu, ako je prof. E. Hrabovec, Dr. P. Mulík alebo Prof. R. Letz.
Samozrejme, žiadna takáto súvislosť neexistuje. Keďže autori Hlavinka a Kamenec svoj text časopisu Pamäť národa nikdy neponúkli, nemohla sa ním redakčná rada ani zaoberať. Zmienení členovia redakčnej rady (podľa Franeka obhajcovia Slovenského štátu
, v skutočnosti doma i v zahraničí rešpektovaní odborníci) preto celkom logicky nemohli mať tušenie, že J. Hlavinka a I. Kamenec pripravujú prácu o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi.
Výmysly pána Franeka sú o to zarážajúcejšie, že časopis Pamäť národa, jeho redakcia i redakčná rada striktne dbajú o to, aby jediným kritériom pre posuzovanie textov bola odborná kvalita. Zároveň upozorňujem, že články o perzekúciách židovského obyvateľstva tvoria nezanedbateľnú část obsahu časopisu, čo je súdnemu čitateľovi zrejmé už pri zbežnom prelistovaní poslednych ročníkov.
Pán Franek uzavrel svoj článok ďalším nepravdivým údajom: Magister Ján Hlavinka na ÚPN už nepracuje, a pokiaľ mi je známe, po jeho odchode sa na ÚPN už žiaden z početného štábu odborných pracovníkov ústavu nezaoberá problematikou perzekúcie židovského obyvateľstva v rokov 1939-1945.
Nechce sa mi veriť, že by pán Franek, ktorý o ÚPN píše s obľubou a často, bol o jeho činnosti tak slabo informovaný. Hovoriť o početnom štábe
je smiešne. Sekcia výskumu, v ktorej sa vedeckovýskumná aktivita koncentruje, má v súčasnosti desať vedeckých a odborných pracovníkov, ktorý pokrývajú celé obdobie neslobody (1939-1989) v zmysle zákonom určených úloh. Po odchode Jána Hlavinku z ÚPN bol jeden z pracovníkov poverený vykonávaním výskumu perzekúcií Židov a vybavuje celú agendu prevzatú po J. Hlavinkovi.
S pozdravom
Petranský
Vážená redakcia,
v Rch č. 2/2009 bol na strane 14 v článku Arizátori na internete uvedený jeden nesprávny údaj o publikácii Spory o biskupa Vojtaššáka.
Ako jeden z autorov knihy konštatujem, že rukopis tejto publikácie nikdy nebol ponúknutý na uverejnenie Ústavu pamäti národa v jeho časopise Pamäť národa, a preto redakcia tohto časopisu ho nemohla ani odmietnuť. Autori publikácie od začiatku spolupracovali s Dokumentačným strediskom holokaustu v Bratislave, odkiaľ aj vyšiel podnet na knižné spracovanie tejto citlivej témy. Bolo logické, že Dokumentačné stredisko aj rukopis prace publikovalo.
Ivan Kamenec
Arizoval, aby zveľadil
List pána predsedu správnej rady ÚPN Ivana Petranského ma obviňuje v dvoch bodoch. Prvý: napísal som, že práca J. Hlavinku a I. Kamenca Spory o biskupa Vojtaššáka. Politické a spoločenské aktivity Jána Vojtaššáka v rokoch 1938-1945 nemohla byť publikovaná v časopise Pamäť národa. Pán Petranský namieta, že práca nebola ani predložená redakcii. V rovnakom duchu sa vyjadruje aj list druhého autora predmetnej publikácie Ivana Kamenca. Po rozhovore s prvým autorov citovanej práce sa ale javilo, že redakcia nemá záujem o túto tému, hoci autor bol zamestnancom ÚPN, preto na základe tohto postoja na zverejnenie v časopise rezignoval. Redakcia skutočne nemala čo odmietnuť. Naďalej som však predsvedčený, že táto téma je pre dnešné ÚPN a redakciu Pamäti národa nepríjemná. Pôvodným zámerom prvého autora bolo publikovať prácu v Pamäti národa, napokon sa rozhodol pre iného vydavateľa.
Vo svojom článku som ohľadne nepublikovaného textu v časopise Pamäť národa vyslovil vetu: Nemožno tu nevidieť súvislosť s novou redakčnou radou časopisu, v ktorej figurujú mená známych obhajcov Slovenského štátu, ako je prof. E. Hrabovec, Dr. P. Mulík alebo Prof. R. Letz.
Reakciou na túto vetu bolo obvinenie pána Petranského že svoje sprisahanecké teórie dovádza J. Franek do absurdnosti
a že žiadna súvislosť tohto typu vraj neexistovala a spomenutí členovia redakčnej rady sú rešpektovaní odborníci.
Rád by som v tejto súvislosti dal pánovi Petranskému na zváženie povesť jedného zo spomínaných odborníkov, pána Dr. Petra Mulíka. Svoje videnie slovenskej histórie dokázal napr. na predstavovaní zmienenej publikácie J. Hlavinku a I. Kamenca. Jeho verbálny príspevok bol nasledujúci: Prípad biskupa Vojtaššáka treba vidieť vo svetle katolíckej sociálnej náuky, ktorá požaduje, aby katolíci svoj majetok zveľaďovali. Nemalo by sa teda hovoriť, že biskup Ján Vojtaššák arizoval, pretože jeho zámerom bolo Baldovské kúpele zveľadiť.
Možno, že tento názor je vysoko odborný, ale vzbudil nemalé rozhorčenie prítomnej verejnosti, vrátane ľudí, ktorí prežili holokaust a možno (rovnako ako ja) nemajú dostatočne odborný pohľad na vec.
Do profilu Dr. Mulíka zapadá jeho spolupráca so Slovenskou ľudovou stranou, kde sa angažoval aj vodca
" Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba. Dr. Mulík bol v redakčnej rade časopisu Zväzu protikomunistického odboja Svedectvo, ktorý bol písaný v línii obhajoby Slovenského štátu, bol editorom a spoluautorom Dies Ater, zborníka protipovstaleckej konferencie, ktorá vzbudila v kruhoch historikov negatívne reakcie. Známe sú aj iné aktivity pána Dr. Mulíka (najnovšie na neonacistickej demonštrácii, viz článek z Rch 04/2009). Podľa môjho názoru mu právom patrí označenie obhajcu Slovenského štátu.
Za svoju povesť je bezpochyby zodpovedný sám Dr. Mulík avšak jeho vymenovanie do redakčnej rady časopisu Pamäť národa je vecou vedenia ÚPN a pána Petranského. Platí to aj pre ďalších dvoch kritizovaných členov redakčnej rady, Prof. Letza a Prof. Hrabovce, aj keď pochopiteľne ich aktivity nemožno hodiť do jedného vreca
s aktivitami Dr. Mulíka. Redakčná rada bola vyberaná tendenčne (ÚZ ŽNO proti jej zloženiu protestoval) a dostali sa do nej osoby, ktoré by za Jána Langoša v žiadnom prípade nemohli zastávať tieto pozície. Preto odmietam názor, že súvislosť medzi postojom redakcie ku kritickému pohľadu na biskupa Vojtaššáka a novými členmi redakčnej rady je absurdným dôsledkom sprisahaneckej teórie.
Druhá výčitka pána Petranského sa týka nasledujúcej vety: Pokiaľ mi je známe, po (Hlavinkovom) odchode sa na ÚPN už žiaden z početného štábu odborných pracovníkov ústavu nezaoberá problematikou perzekúcie židovského obyvateľstva.
Môžem len zopakovať a zdôrazniť, že v čase, keď som tieto riadky písal, mi nebolo známe, že by sa niekto na ÚPN spomenutej problematike venoval. Označiť citovanú vetu za ďalšie nepravdivé tvrdenie
považujem za neoprávnené. Pán Petranský odmieta názor, že by som mohol byť o činnosti na ÚPN tak slabo informovaný
. Je mi ľúto, ale asi nie som dostatočne informovaný. Preto ak sa niekto z odborných pracovníkov ústavu venuje alebo bude venovať problematike protižidovských aktivít ľudáckeho režimu, tak to len uvítam. Rovnako uvítam, ak bude Dokumentačné stredisko holokaustu o týchto aktivitách (ktoré ÚZŽNO v minulosti aj finančne podporil) informované.