Cintorín v Zlatých Moravciach
Malé mesto ležiace 40 kilometrov severovýchodne od Nitry. ŽNO v Zlatých Moravciach vznikla až koncom 19. storočia, ale samotná prítomnosť židovských obyvateľov je staršia. Niektoré náhrobné kamene na miestnom židovskom cintoríne pochádzajú z rokov 1840 až 1850. Po budapeštianskom kongrese (1868), keď sa židovské obce Uhorska delili na ortodoxné a neologické, sa Zlaté Moravce prihlásili k neologickému smeru. Vzhľadom na rastúci počet židovských obyvateľov vznikla neskôr (r. 1905) aj ortodoxná obec. Každá z obcí mala vlastnú synagógu a cintorín. Cintorín ortodoxnej obce sa nachádza na východnej strane v mestskej časti Kňažice (dnes časť Zlatých Moraviec, prv boli Kňažice súčasťou blízkej obce Žitavany). Neologická obec mala cintorín na opačnej, západnej strane mesta fungovala aj Chevra Kadiša, mesto bolo sídlom rabína. Na prelome 19. a 20. storočia je zaznamenaných 1000 židovských obyvateľov a v roku 1939 dosiahlo toto číslo 1700 ľudí. Dôsledkom holokaustu obec zanikla, v povojnovom období žil v meste minimálny počet obyvateľov židovského pôvodu (tri vdovy a jeden muž), v súčasnosti nebýva v meste ani jeden.
V rokoch 2001 až 2005 bola podľa projektu SOS centra (Stredisko obnovy a správy nehnutelnosti ÚZ ŽNO) prevedená rekonštrukcia značne zdevastovaného a viac ako 50 rokov neudržiavaného ortodoxného cintorína, opravený jeho plot, postavené a osadené náhrobné kamene. Cintorín, ktorý sa rozkladá na ploche cca 2700 m2, je dnes dôstojným pamätným miestom. O projekt obnovy a rekonštrukcie cintorína sa zaslúžilo detašované stredisko SOS pri ÚZ ŽNO v Banskej Bystrici vedené Ing. Jurajom Turčanom. Rekonštrukciu finančne a morálne podporil aj rabi Samuel A. Schlesinger zo Štrasburgu, ktorého predkovia pochovaní na tomto cintoríne pôsobili na začiatku 20. storočia ako rabíni v Zlatých Moravciach.
Tisk
