V marci 2001 oslavuje svoje päťdesiate narodeniny dlhoročný predseda ŽNO Bratislava Dr. Peter Salner. Toto jubileum je vhodnou a milou príležitosťou na bilancovanie aspoň malej časti zo širokého spektra jeho aktivít.
Predovšetkým treba povedať, že Peter Salner je trpezlivý a tolerantný človek, schopný opakovane sa zaoberať každým problémom, ktorý sa pred ním vynorí. Dokáže celé hodiny bez prejavu netrpezlivosti počúvať ľudí, ktorí si niekedy neuvedomujú cenu jeho času. Má zvláštny dar spočívajúci v tom, že v každom človekovi, a dvojnásobne v ľuďoch, ktorí prežili holokaust, vidí drámu ich života, knihu, ktorá nie je, ale mohla by byť napísaná. Neostáva len pri počúvaní, nie je pasívnym poslucháčom, bútľavou vŕbou
. Vie nájsť vhodné slovo, poradiť, ukľudniť. Veľa z toho, čo počuje, aj zaznamenáva a vkladá do svojich kníh. A to sme už pri druhej z jeho početných aktivít. Peter Salner je profesiou vedec-etnograf a zároveň autor a editor viacerých, spravidla úspešných, početne citovaných knižných publikácii. Spomenieme len Taká bola Bratislava
(1991), Prežili holokaust
(1997),Židia v Bratislave
(1997), Židovská identita včera, dnes a zajtra
(1995) alebo jeho poslednú knihu, ktorá sa objaví na trhu v týchto dňoch: Židia na Slovensku medzi tradíciou a asimiláciou
(Zing Print, Bratislava 2001). Viaceré vedecké projekty Dr. Salnera mapujú kultúru a históriu slovenského židovstva. Na svojom pracovisku - Národopisnom ústave SAV - vychoval desiatky diplomantov, ašpirantov a doktorantov. Okrem vedeckej a publikačnej činnosti prednáša viacero predmetov, či už na pôde Inštitútu judaistiky, kde pracuje ako externý spolupracovník, alebo na Filozofickej fakulte UK. Má za sebou aj dlhodobé prednáškové pobyty vo Švajčiarsku a v poslednom období tiež v Prahe na Karlovej univerzite a na pôde ŽNO. Bol jednou z kľúčových osobností projektu, ktorý zachytával na videomédia osudy ľudí, ktorí prežili holokaust. Práve tento projekt bol základom k napísaniu už spomenutej knihy Prežili holokaust
. Stál aj pri zrode Dokumentačného strediska holokaustu
v Bratislave, úzko spolupracuje s Nadáciou Milana Šimečku
.
Jedným z dôvodov, pre ktorý Peter Salner suverénne vyhral posledné, pomerne dramatické voľby predsedu ŽNO Bratislava a stal sa už po druhé volebné obdobie predsedom bratislavskej obce, je jeho pochopenie pre problémy starších súvercov. Ako predseda vedie obec nenápadne, bez pompy a slávy, bez poukazovania na vlastné zásluhy, ale dobre. Stopa, ktorá za ním ostáva, je lepšie viditeľná s odstupom času, ako okamžite. Výsledkom jeho dlhodobej a koncepčne premyslenej práce je postavenie objektu novej rituálnej kuchyne a jedálne pri ŽNO Bratislava. V poslednom čase venoval značnú energiu projektu na vybudovanie dôstojného pamätníka Chatama Sofera, ukončená je prvá etapa stavby, druhá sa začne koncom marca. Veľmi významný a dnes snáď ešte nie plne docenený prínos Petra Salnera spočíva vo vytvorení dlhodobého a na perspektívu zameraného zhodnocovania majetku obce, ktorý je v správe obcou kontrolovanej spoločnosti a zabezpečuje rozumné hospodárenie a zveľaďovanie majetku.
Je celkom isté, že výpočet aktivít Petra Salnera, citácia jeho kníh, projektov, prednášok, grantov, konferencií a iných aktivít nie je ani zďaleka kompletná. Ale treba dodať jedno: jubilant má výborné rodinné zázemie, snáď aj v tom treba hľadať odpoveď na otázku jeho výkonnosti a duševnej pohody.
My, ktorí s Petrom Salnerom spolupracujeme, ho máme radi pre jeho humor, slušnosť, ochotu počúvať a pomáhať a aj preto, že si dokáže popri všetkej práci nájsť čas na posedenie pri šálke kávy (alebo inej tekutiny) a dobre sa pritom cítiť.
Peter, všetko dobré počas zvyšných 70 rokov!